sábado, março 08, 2008

CÓPIA DE REINADO TERÁ O MESMO DESTINO RESERVADO?

Blog Timor Lorosae Nação
Sábado, 8 de Março de 2008

OS LÍDERES DAS ESPERTEZAS SALOIAS
PETER BONAVENTUR

Conforme o previsto, a Austrália está enterrada até ao pescoço no lodaçal que criou em Timor. A prática tem sido sempre a mesma nos países seus satélites. Era de esperar e devíam ter sido criadas defesas para afastar essa ameaça do país. Não se trataria de hostilizar nem fazer má vizinhança mas sim de dar-lhe pouca confiança, solicitando às UN, a Portugal e a outros países da lusofonia que suportassem um pouco mais de sacrifícios para ajudarem e Timor não ter as interferências dos glutões australianos e norte-americanos.

Não foi feito nada disso, os líderes timorenses pactuaram – alguns ingenuamente e outros premeditadamente – e agora os timorenses têm de se aguentar à bomboca sem pestanejar.

Ramos Horta – que a saúde lhe volte e o que aconteceu lhe abra os olhos – também tem muitas responsabilidades ao meter as raposas dentro do galinheiro.

Muitos timorenses já estão depenados e Horta quase que o foi. Em tudo isto salvou-se Xanana Gusmão. Milagre!

Salvou-se, apesar de ter estado debaixo de “fogo pesado” e de ter “saltado para o mato”, disse o próprio.

“O carro do primeiro-ministro seguiu a toda a velocidade, escapando, e eu saí do meu carro confrontando o atirador do capuz”, disse por palavras parecidas o heróico segurança que livrou de apuros o PM.

Mas afinal, o PM refugiou-se no mato ou seguiu a toda a velocidade? Foi a pé ou de machibombo? Há coisas fantásticas, não há?!

As conclusões a que há muito chegámos, tirando umas por outras, usando a aritmética, a lei das probabilidades e certos figurinos da América Latina, de África, da Ásia e também da Oceânia….

As conclusões, dizia, vão parar sempre no mesmo: Austrália!

Acontece que as baterias apontaram incessantemente para o governo de Howard. Então e agora?

Saberá o governo de Kevin Rudd aquilo que os seus serviços secretos têm no programa de desestabilização dos países vizinhos, incluindo Timor-Leste? Ou os serviços de inteligência australianos são um Poder à Parte em que o governo Rudd não manda, não controla?

Ora, ora, deixem-se de coisas! Mesmo que assim seja é só porque é assim que este governo labour quer!

Mas, como se não bastasse Timor estar repleto de militares e agentes australianos e norte-americanos, o governo da AMP e de Xanana Gusmão ainda abriu a porta a mais uns quantos, sobre o pretexto da segurança… ah, a segurança!

Melhor, já antes deste(s) atentado(s) (?) se rodeou de conselheiros, consultores, assessores, limpa-chaminés e etc., todos aussies, pois claro. Isto para não dizer que lá em casa…

Bem, mas isso faz parte da vida privada. Fará?!

Prontamente, Rudd viajou até Timor logo após o acontecido. Logo ali garantiu reforços e muito mais, tudo, sem referir que era uma ocupação “amigável”, nem que são agentes australianos que estão a desestabilizar, etc.

Prontamente chegaram a Timor investigadores norte-americanos e australianos, para “investigar” aquilo que os seus agentes “cozinharam”….

E o PM e o PR interino e os, e os, e os todos, apontam as suas presenças como se algo de bom estivesse a acontecer para Timor. Como se não soubessem que tudo isto é só uma farsa!

Por favor, tenham dó de vós quando se olharem ao espelho, pensem que são só descarados mas bastante limitados e que devem muito à esperteza e bastante mais à inteligência.

Os portugueses chamam a isso “esperteza saloia”.

Presentemente estamos a assistir a mais do mesmo com Gastão Salsinha e o famigerado PGR Longuinhos Monteiro. Tudo igual á novela Reinado. O formato é o mesmo e tem assinatura dos autores da novela anterior.

Claro que sabemos já o seu final: o novo herói morre ante o pranto de centenas que irão ao seu funeral.

Obviamente que o número dois de Reinado sabe coisas que Reinado sabia. De certo modo é uma cópia daquele original e que por isso talvez lhe esteja reservado o mesmo destino.

Esperamos, sentados, para ver. É que não é por acaso que as ISF estão também envolvidas na operação. Pois claro!

2 comentários:

Anónimo disse...

Lian Naroman no Lian Meno ba Soldado Railakan, Rama Hana no Soldado Makikit Tenente Gastao Salsinha.

Soldado railakan, soldado rama hana, soldado makikit, soldado barani tempur dan berani mati demi kebenaran dan keadilan bagi seluruh rakyat Timor Loro Sae, keta tauk mate, mate oin kah mate aban ita nia destinu iha Nain Maromak nia liman laran, maibe la’os hodi kolonialistas nia atan sira nia ordens maka ita tenke hakruk ba sira hodi serbi sira nia interese has liu fali ita nia Povo kik no kiak Maubere maka oin loron susar no terus nafatin tamba sira nia hahalok a’at hirak ne’e.

Asuwain Salsina no maluk sira nebe ke imi horas ne’e seidauk fo’o imi nia a’an ba nain ulun bosok ten no lohi ten sira, tanba sira lohi ita Povo kik no kiak iha tinan hirak nia laran liu ba to’o oin loron ita hare momos o matan katak sira la serbe ita kik no kiak nia interesse, maibe sira defende liu maka sira nia patraun kolonialistas nia interesse o sira nia rasik iha ita nia rai doben Timor Loro Sae nia laran. Nune sira hodi manobras oin oin atu halakun ita nia dignidade no identidade hanesan Povo no Nasaun iha mundo ida ne’e nia klaran.

Asuwain Salsinha o mane maluk no kamardas sira maka oin loron imi kaer kroat iha imi nia liman laran, imi labele hakfodak no tauk ba kolonialistas nia atan sira nia propaganda nebe ke horas ne’e hodi lia fuan no propagada psikologika hodi deit hatuk ita Povo kik no kiak sira, hodi nune ita o moral fraku ita bele monu ba sira nia lasu hodi kasa ita hanesan rusafuik sira iha Weberek ne ba kah iha Kribas soko laran sira neba.

Sira hodi hetan sira nia objectivo tuir sira nia propganda mesak bosok ten no lohi tantanan deit ne’e, sira buka hodi mobilisa forsas husi rai seluk mai hamutuk o forsas husi ita nia rai laran hodi kolabora sira para mai hamutuk kasa ita, nune sira fo’o naran ba sira nia opersaun konjunta “OPERASAUN HALIBUR”. Opersaun oan ne’e hodi liafuan midar no fantasia o intensaun a’at hodi taka deit ita nia matan maibe sira nia hakarak maka atu ho’o ita, nune sira la hetan tan pressaun husi nebe mai tan ba hodi hane’an sira iha sira nia posisaun hanesan ukun nain sira.

Iha sira nia operasaun konjunta nebe ke fo’o naran ”OPERASAUN HALIBUR” sira hodi sira nia forsas nia ulun maka naran Taur Matan Ruak kah matan delek, Filomeno Paixao kah Paisusu Aibadikur Maubisse nia hodi basa nia rentos i nia sei mih a’an hodi loron ikus mai. O tan chefe sipaio kah polisi maka naran Mateus, Afonso kah se tan se tan. Salsinha Asuwain imi lalika hakfodak ba sira, tanba sira ne’e mesak forsas hodi matan fuan naklosu ba dollar no pangkat sira maibe la’os hodi ambrik iha Povo kik no kiak nia sorin hodi defende justisa no razaun .

Propaganda hirak ne’e hori uluk iha kolonialista nia tempo, kolonialistas nia forsa sira halo operasoens sira ne’e para sira hodi sobu ita nia unidade nune sira bele fa’e ita hodi bele hane’an ita to’o rabat rai, i nune ikus mai sira bele susu nafatin ita bokor no rai bokor. Hanesan ne’e mos oin loron kolonialistas sira nia atan sira maka oin loron ukun ita nia RDTL, sira buka nafatin formas oin-oin hodi hamoris, haburas no hametin sistema kolonial nia nune sira mos bele chupa ita didiak hodi lia midar no lia bosok mesak tantanan deit. Maibe ita Povo kik no kiak Timor oan hatene ona saida mak diak no saida maka a’at ba ita nia moris ba loron oin ne’e, nune mos ba loron seluk mai. Tanba iha tinan 25 lima ita funu hasoru ita nia funu maluk ABRI sira, ita hatene didiak ona saida mak a’at i saida maika diak ba ita nia moris hodi loron ikus mai ita hatene hotu ona i lalika nain ulun la iha moral sira ne mai lohi tan ita, tanba sira lohi ita, sira sei lohi matebian sira i nune matebian sira sei bolu sira tuir hotu matebian sira nia ainfatin ba halo justisa iha Nain Maromak nia oin.

Atu Timor sai diak no ita hotu moris hakmatek, nain ulun imoral sira tenke halo Atu de Kontrisaun ba sira nia salah e labele gaba a’an demais, maibe tenke haraik a’an, bahinra serbe Povo i la’os tu’ur iha Povo nia kadeira laran buka fali politika befoer nia hodi hane’an Povo, nune halo Povo sai fali ba sira nia atan. Buat a’at hirak ne’e husi kolonialistas nia formas de asaun no modus de vida, maibe oin loron ulun imoral sira la’os mai fali hodi hahalok a’at sira ne’e hodi mai lohi tan ita, ba ikus mai hodi hane’an nafatin ita to’o mate.

Asuwain Salsinha keta hatudu o nia parte fraku ba nain ulun bosok ten no lohi ten sira, o tenke hatudu o nia matenek no barani tubarai hodi foti liman hasoru sira, bahinra sira hakarak lohi tan imi nia destinu sai hanesan imi nia maun Asuwain Alfredo nia. Rai Timor lu’an nune imi bele movimenta avontade, nune mos imi lalika tauk ba operasaun sira nebe ke la iha valor liu ba ita Povo kik no kiak sira ineresse ne’e.

Asuwain Salsina no kompanheiros hotu, bahinra imi tuba rai metin hodi defende nafatin razaun no justisa ba Timor oan hotu i la fo’o a’an ba nain ulun bosok ten no lohi ten sira, imi bele fiar katak ita nia Povo kik ni kiak iha nafatin imi nia sorin hodi tulun imi hanesan “Ikan iha Be’e laran” i mos sira fo’o nafatin sira nia konfiansa no ajuda ba imi iha fatin hotu2 iha Timor loro Sae nia laran. Maibe se imi entrega a’an ba nain ulun lohi ten no bosok ten sira, imi sei selu o imi nia vida rasik i imi la iha tan ita nia Povo kik no kiak nia konfiansa no tulun tan i nune imi sai duni hanesan renegados no revoltosos maibe la’os tan asuwain sira nebe ke funu ba justisa no razaun ba Povo kik no kiak sira iha Timor Loro Sae nia laran.

Salsinha Asuwain Barani halo funu hasoru ulun lohi ten no bosok ten sira o nia asu nurak sira mak oin loron halo operasaun maka naran halibur kah habosok hodi haketak ita husi ita nia kamaradas no kompanheiros sira, hodi nune nain ulun bosok ten no lohi ten sira bele alkansa sira nia objectivos para atu haburas nafatin sira nia patraun kolonialistas sira nia modus vivendy i modus operandy iha RDTL nia mahon okos.

Salsinha Asuwain Barani, la’o tuir exemplo oan ida nebe ke hatudu espirito de heroismo ba ita hotu...iha funu tinan 1968 ISRAEL hasoru nasaun nen Arabes sira, Israel afoin atu konkista no okupa Gunung Sinai nia hodi lakun ninia soldados no oficiais didiak deit i besik sira la konsegue adau Gunung Sinai se soldado sira hotu hare ba komandates sira mate hotu ona bahinra sira sae foho Sinani nia lolon. Iha ene’e Soldadu ida maka barani hodi nia voluntaridade no nia kbit nia fo’o nia a’an ba hodi ambrik iha nia seksaun oin hodi komanda seksaun nebe nia pertence hodi nia barani no determinasaun sira nain hitu sae duni Gunung Sinai to’o nia o nia seksaun ho’o hotu inimigo sira i nune sira hari sira nia bandera hodi okupa Gunung Sinai to’o oin loron. I soldadu ne’e oin sai liu lebih dari sepahlawan do ke kobarde bo’ot ida bahinra hare situasaun hanesan ne’e la hatene halo saida maka bele afoin ita hetan ita nia viktoria hasoru ita nia funu maluk sira.

Salsinha Asuwain ita nia rai doben Timor Loro Sae nia aspektu ne’e hanesan Vietnam, nune o lalika tauk soldados sira nebe ke hadomi liu osan dolar no feto bonitas sira iha vila laran do ke sira bele fo’o sira nia a’an hodi mate konyol ba ema nain ulun bosok no lohi ten sira. Hasal imi halo kanek deit soldado kah ofisial nain sanulu hanesan ne’e, sira nia moral tun hotu i la kleur sira tenke negocia o imi i imi hodi kondisoens akas ba sira hodi lutut ba imi do ke imi maka atu lutut fali ba soldados ke defende fascistas no kolonialistas nia intereses iha ita Povo kik ni kiak nia let iha rai doben Timor Loro Sae nia laran.

Ita hotu fo’o esperansa ba imi katak se imi tubarai metin ita sei lori ita nia vitoria ba oin nune ita nia Povo kik no kiak sei hetan moris diak iha paz no hakmatek hodi fo’o amor ba malu, nune ita Povo Timor tomak husi loro sae to’o loro toba liu husi atauro to’o Oe-kussi, husi tasi mane liu husi rai klaran to’o tasi feto, ita hotu hotu ambrik fo’o liman ba malu hodi tulun malu atu tane ita nia rai ba halo diak no progresso ba ita nia jerasaun mai.

Anónimo disse...

Lian Naroman no Lian Meno ba Soldado Railakan, Rama Hana no Soldado Makikit Tenente Gastao Salsinha.

Soldado railakan, soldado rama hana, soldado makikit, soldado barani tempur dan berani mati demi kebenaran dan keadilan bagi seluruh rakyat Timor Loro Sae, keta tauk mate, mate oin kah mate aban ita nia destinu iha Nain Maromak nia liman laran, maibe la’os hodi kolonialistas nia atan sira nia ordens maka ita tenke hakruk ba sira hodi serbi sira nia interese has liu fali ita nia Povo kik no kiak Maubere maka oin loron susar no terus nafatin tamba sira nia hahalok a’at hirak ne’e.

Asuwain Salsina no maluk sira nebe ke imi horas ne’e seidauk fo’o imi nia a’an ba nain ulun bosok ten no lohi ten sira, tanba sira lohi ita Povo kik no kiak iha tinan hirak nia laran liu ba to’o oin loron ita hare momos o matan katak sira la serbe ita kik no kiak nia interesse, maibe sira defende liu maka sira nia patraun kolonialistas nia interesse o sira nia rasik iha ita nia rai doben Timor Loro Sae nia laran. Nune sira hodi manobras oin oin atu halakun ita nia dignidade no identidade hanesan Povo no Nasaun iha mundo ida ne’e nia klaran.

Asuwain Salsinha o mane maluk no kamardas sira maka oin loron imi kaer kroat iha imi nia liman laran, imi labele hakfodak no tauk ba kolonialistas nia atan sira nia propaganda nebe ke horas ne’e hodi lia fuan no propagada psikologika hodi deit hatuk ita Povo kik no kiak sira, hodi nune ita o moral fraku ita bele monu ba sira nia lasu hodi kasa ita hanesan rusafuik sira iha Weberek ne ba kah iha Kribas soko laran sira neba.

Sira hodi hetan sira nia objectivo tuir sira nia propganda mesak bosok ten no lohi tantanan deit ne’e, sira buka hodi mobilisa forsas husi rai seluk mai hamutuk o forsas husi ita nia rai laran hodi kolabora sira para mai hamutuk kasa ita, nune sira fo’o naran ba sira nia opersaun konjunta “OPERASAUN HALIBUR”. Opersaun oan ne’e hodi liafuan midar no fantasia o intensaun a’at hodi taka deit ita nia matan maibe sira nia hakarak maka atu ho’o ita, nune sira la hetan tan pressaun husi nebe mai tan ba hodi hane’an sira iha sira nia posisaun hanesan ukun nain sira.

Iha sira nia operasaun konjunta nebe ke fo’o naran ”OPERASAUN HALIBUR” sira hodi sira nia forsas nia ulun maka naran Taur Matan Ruak kah matan delek, Filomeno Paixao kah Paisusu Aibadikur Maubisse nia hodi basa nia rentos i nia sei mih a’an hodi loron ikus mai. O tan chefe sipaio kah polisi maka naran Mateus, Afonso kah se tan se tan. Salsinha Asuwain imi lalika hakfodak ba sira, tanba sira ne’e mesak forsas hodi matan fuan naklosu ba dollar no pangkat sira maibe la’os hodi ambrik iha Povo kik no kiak nia sorin hodi defende justisa no razaun .

Propaganda hirak ne’e hori uluk iha kolonialista nia tempo, kolonialistas nia forsa sira halo operasoens sira ne’e para sira hodi sobu ita nia unidade nune sira bele fa’e ita hodi bele hane’an ita to’o rabat rai, i nune ikus mai sira bele susu nafatin ita bokor no rai bokor. Hanesan ne’e mos oin loron kolonialistas sira nia atan sira maka oin loron ukun ita nia RDTL, sira buka nafatin formas oin-oin hodi hamoris, haburas no hametin sistema kolonial nia nune sira mos bele chupa ita didiak hodi lia midar no lia bosok mesak tantanan deit. Maibe ita Povo kik no kiak Timor oan hatene ona saida mak diak no saida maka a’at ba ita nia moris ba loron oin ne’e, nune mos ba loron seluk mai. Tanba iha tinan 25 lima ita funu hasoru ita nia funu maluk ABRI sira, ita hatene didiak ona saida mak a’at i saida maika diak ba ita nia moris hodi loron ikus mai ita hatene hotu ona i lalika nain ulun la iha moral sira ne mai lohi tan ita, tanba sira lohi ita, sira sei lohi matebian sira i nune matebian sira sei bolu sira tuir hotu matebian sira nia ainfatin ba halo justisa iha Nain Maromak nia oin.

Atu Timor sai diak no ita hotu moris hakmatek, nain ulun imoral sira tenke halo Atu de Kontrisaun ba sira nia salah e labele gaba a’an demais, maibe tenke haraik a’an, bahinra serbe Povo i la’os tu’ur iha Povo nia kadeira laran buka fali politika befoer nia hodi hane’an Povo, nune halo Povo sai fali ba sira nia atan. Buat a’at hirak ne’e husi kolonialistas nia formas de asaun no modus de vida, maibe oin loron ulun imoral sira la’os mai fali hodi hahalok a’at sira ne’e hodi mai lohi tan ita, ba ikus mai hodi hane’an nafatin ita to’o mate.

Asuwain Salsinha keta hatudu o nia parte fraku ba nain ulun bosok ten no lohi ten sira, o tenke hatudu o nia matenek no barani tubarai hodi foti liman hasoru sira, bahinra sira hakarak lohi tan imi nia destinu sai hanesan imi nia maun Asuwain Alfredo nia. Rai Timor lu’an nune imi bele movimenta avontade, nune mos imi lalika tauk ba operasaun sira nebe ke la iha valor liu ba ita Povo kik no kiak sira ineresse ne’e.

Asuwain Salsina no kompanheiros hotu, bahinra imi tuba rai metin hodi defende nafatin razaun no justisa ba Timor oan hotu i la fo’o a’an ba nain ulun bosok ten no lohi ten sira, imi bele fiar katak ita nia Povo kik ni kiak iha nafatin imi nia sorin hodi tulun imi hanesan “Ikan iha Be’e laran” i mos sira fo’o nafatin sira nia konfiansa no ajuda ba imi iha fatin hotu2 iha Timor loro Sae nia laran. Maibe se imi entrega a’an ba nain ulun lohi ten no bosok ten sira, imi sei selu o imi nia vida rasik i imi la iha tan ita nia Povo kik no kiak nia konfiansa no tulun tan i nune imi sai duni hanesan renegados no revoltosos maibe la’os tan asuwain sira nebe ke funu ba justisa no razaun ba Povo kik no kiak sira iha Timor Loro Sae nia laran.

Salsinha Asuwain Barani halo funu hasoru ulun lohi ten no bosok ten sira o nia asu nurak sira mak oin loron halo operasaun maka naran halibur kah habosok hodi haketak ita husi ita nia kamaradas no kompanheiros sira, hodi nune nain ulun bosok ten no lohi ten sira bele alkansa sira nia objectivos para atu haburas nafatin sira nia patraun kolonialistas sira nia modus vivendy i modus operandy iha RDTL nia mahon okos.

Salsinha Asuwain Barani, la’o tuir exemplo oan ida nebe ke hatudu espirito de heroismo ba ita hotu...iha funu tinan 1968 ISRAEL hasoru nasaun nen Arabes sira, Israel afoin atu konkista no okupa Gunung Sinai nia hodi lakun ninia soldados no oficiais didiak deit i besik sira la konsegue adau Gunung Sinai se soldado sira hotu hare ba komandates sira mate hotu ona bahinra sira sae foho Sinani nia lolon. Iha ene’e Soldadu ida maka barani hodi nia voluntaridade no nia kbit nia fo’o nia a’an ba hodi ambrik iha nia seksaun oin hodi komanda seksaun nebe nia pertence hodi nia barani no determinasaun sira nain hitu sae duni Gunung Sinai to’o nia o nia seksaun ho’o hotu inimigo sira i nune sira hari sira nia bandera hodi okupa Gunung Sinai to’o oin loron. I soldadu ne’e oin sai liu lebih dari sepahlawan do ke kobarde bo’ot ida bahinra hare situasaun hanesan ne’e la hatene halo saida maka bele afoin ita hetan ita nia viktoria hasoru ita nia funu maluk sira.

Salsinha Asuwain ita nia rai doben Timor Loro Sae nia aspektu ne’e hanesan Vietnam, nune o lalika tauk soldados sira nebe ke hadomi liu osan dolar no feto bonitas sira iha vila laran do ke sira bele fo’o sira nia a’an hodi mate konyol ba ema nain ulun bosok no lohi ten sira. Hasal imi halo kanek deit soldado kah ofisial nain sanulu hanesan ne’e, sira nia moral tun hotu i la kleur sira tenke negocia o imi i imi hodi kondisoens akas ba sira hodi lutut ba imi do ke imi maka atu lutut fali ba soldados ke defende fascistas no kolonialistas nia intereses iha ita Povo kik ni kiak nia let iha rai doben Timor Loro Sae nia laran.

Ita hotu fo’o esperansa ba imi katak se imi tubarai metin ita sei lori ita nia vitoria ba oin nune ita nia Povo kik no kiak sei hetan moris diak iha paz no hakmatek hodi fo’o amor ba malu, nune ita Povo Timor tomak husi loro sae to’o loro toba liu husi atauro to’o Oe-kussi, husi tasi mane liu husi rai klaran to’o tasi feto, ita hotu hotu ambrik fo’o liman ba malu hodi tulun malu atu tane ita nia rai ba halo diak no progresso ba ita nia jerasaun mai.

Traduções

Todas as traduções de inglês para português (e também de francês para português) são feitas pela Margarida, que conhecemos recentemente, mas que desde sempre nos ajuda.

Obrigado pela solidariedade, Margarida!

Mensagem inicial - 16 de Maio de 2006

"Apesar de frágil, Timor-Leste é uma jovem democracia em que acreditamos. É o país que escolhemos para viver e trabalhar. Desde dia 28 de Abril muito se tem dito sobre a situação em Timor-Leste. Boatos, rumores, alertas, declarações de países estrangeiros, inocentes ou não, têm servido para transmitir um clima de conflito e insegurança que não corresponde ao que vivemos. Vamos tentar transmitir o que se passa aqui. Não o que ouvimos dizer... "
 

Malai Azul. Lives in East Timor/Dili, speaks Portuguese and English.
This is my blogchalk: Timor, Timor-Leste, East Timor, Dili, Portuguese, English, Malai Azul, politica, situação, Xanana, Ramos-Horta, Alkatiri, Conflito, Crise, ISF, GNR, UNPOL, UNMIT, ONU, UN.